Odpadové hospodárstvo

Aktuality

História

 

Najstaršie dejiny obce


Územie Obce Veľké Chlievany bolo osídlené približne od 9. – 10. storočia. Prvá písomná zmienka však pochádza až z roku 1276, z čias vlády Matúša Čáka Trenčianskeho. Názov obce je doložený z roku 1276 ako Hleulan, z roku 1323 ako Maior villa Holewna, z roku 1398 ako Helwen, z roku 1439 ako Nag Helwen, z roku 1472 Chliewen, z roku 1501 Chlewan, z roku 1773 Welke Hlevany, z roku 1786 Welke Chlewani, z roku 1864 Nagy Helvenyi a z roku 1919 Veľké Chlievany. Predtým, ako sa obec stala majetkom trenčianskeho panstva, patrila do vlastníctva Zoborského kláštora. Po smrti Matúša Čaká Trenčianského sa časť katastra dostáva do rúk cirkevných inštitúcií, menšiu časť vlastnili drobní zemania zo susedných dedín.

Veľké Chlievany v 15. až 19. storočí


Z historických prameňov sa dozvedáme, že v roku 1958 bolo v obci 24 domov, z nich 12 bolo gazdovských, ktorí obhospodarovali po 10 – 15 ha poľnohospodárskej pôdy. Pôdu využívali dvoj a trojpoľným systémom. Okrem gazdov žili v obci aj rôzny hofieri – podnájomníci, príslušníci chudoby, nádenníci, čeľadnici (robotníci pracujúci na statkoch za mzdu, ubytovanie a stravu).
V 15. storočí si obyvatelia postavili rímskokatolícky kostol, pôvodne gotický kostol a v roku 1685 grófka Katarína Pálfiova definitívne ustanovila vo Veľkých Chlievanoch farnosť. Do tejto farnosti patrili obce Pečeňany, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Dvorec, Biskupice, Malé Chlievany, Hrežďovce a Veľké Chlievany. 13. apríla 1685 sa začala písať aj farská matrika. Sú v nej zaznačené nielen cirkevne zápisky, ale aj niektoré zaujímavé udalosti, ktoré sa odohrali v obci a farnosti.
Do konca 17. storočia si obyvatelia stavali obydlia z dreva. Dom pozostával obyčajne z jednej miestnosti, ďalšie časti tvorila komora na uskladnenie zásob a poľnohospodárskych produktov a prístavok pre dobytok. Začiatkom 18. storočia sa začali stavať murované obydlia, pozostavajuce z dvoch miestnosti. Vstupná miestnosť, nazývaná pitvor - slúžila ako kuchyňa a nachádzala sa v nej aj pec, nad ňou bolo otvorené ohnisko s otvoreným komínom. V druhej miestnosti stál v strede stôl, okolo stien boli drevené lavice a na nich sa spávalo.
V roku 1711 v obci vyčíňala cholera, ktorá kosila nielen ľudí, ale neskôr hynul aj dobytok. V roku 1712 – 1717 sa uskutočnila prestavba kostola a zároveň bola okolo neho vybudovaná murovaná ohrada. Pod vedením farára Gregora Purmanna vybudovali v roku 1747 murovanú faru a neskôr pribudla aj murovaná škola.
V roku 1787 prežila obec hrôzu v podobe požiaru. Za obeť padla aj škola aj fara. Novú faru postavili na mieste dnešnej, školu umiestnili na druhej strane ulice. V tom čase žilo v obci 245 obyvateľov, 40 rodín a nachádzalo sa tu 30 domov.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Pestovali prevažne obilniny, najmä jačmeň, ovos, raž, menej pšenicu, zo strukovín fazuľu, bôb, šošovicu, hrach a cícer. Zo zeleniny pestovali kapustu, mrkvu, petržlen, cibuľu, cesnak, paštrnák, tekvicu a kaleráb. Zemiaky sa začali pestovať až okolo roku 1800 a cukrová repa okolo roku 1900.
Príjmy z poľnohospodárstva stačili iba na živobytie, preto sa obyvatelia museli zamýšľať aj nad iným zdrojom príjmov. Niektorí vyrábali drobné hospodárske náčinie a potreby (vidly, hrable, prútené metly, košíky, opálky, ošítky zo slamy) a predávali ich. Ženy zhotovovali časti odevov, tkali plátno, ešte aj v prvej polovici 20. storočia bolo rozšírené vyšívanie na zárobok a tkanie handričkových pokrovcov.

História obce v 20. a 21. storočí


Na začiatku 20. storočia v obci žilo 349 obyvateľov. Ich počet po roku 1910 vzrástol na 366. Nezamestnanosť a bieda boli charakteristickým znakom života veľkého počtu obyvateľov pred prvou svetovou vojnou. K radom vysťahovalcov, ktorí odišli hľadať prácu do Ameriky sa pridali aj 10 obyvatelia Veľkých Chlievan. Občania sa v tom čase chopili iniciatívy a upravili okolie kostola a postavili schody na prístupovú cestu ku kostolu.
Prvá svetová vojna citeľne zasiahla do života obce. 55 mužov – otcov i synov – muselo narukovať do vojny. 11 z nich prišlo na rôznych frontoch o život a 3 sa vrátili ranení s celoživotnými následkami.
V roku 1935 si Veľkochlievančania svojpomocne v obci založili potravinové družstvo Konzum, ktorým nahradili židovský obchod.
Vznik Slovenského štátu 14. marca 1939 posilnil kultúrny rozvoj obce a zlepšil ekonomické podmienky obyvateľov. Občania prejavovali oddanosť novému štátu, čo dokumentovali aj tým, že traja dobrovoľníci sa prihlásili do tvoriacej sa slovenskej armády na zásah proti okupačným maďarským vojskám na juhu Slovenska. Počas druhej svetovej vojny bojovalo z Veľkých Chlievan na frontoch 7 občanov, z ktorých jeden zahynul. Obcou prechádzal front 3. a 4. apríla 1945. Oslobodzujúce vojská rumunskej armády stratili na území obce troch svojich príslušníkov.
Od roku 1948 – po tzv. Víťaznom februári – sa uskutočňovala v celej republike socializácia všetkých oblastí života.
V roku 1954 – 1957 pribudla v obci budova miestneho úradu spojená s kultúrnym domom. V rámci bytovej výstavby sa obec rozrástla takmer o 100 nových domov.
V ďalších rokoch 1984 – 1985 zmodernizovali miestnu obchodnú sieť výstavbou obchodu a reštaurácie Jednota. Budova novozriadeného poštového úradu pribudla v obci v rokoch 1985 –1986. Pokračuje sa vo výstavbe rodinných domov. Vznik nových ulíc.
Zmenou politického a spoločenského systému v novembri 1989 nastala aj zmena v spôsobe života obyvateľov Veľkých Chlievan. V roku 1993 bol v obci dokončený vodovod. V roku 1996 sa začalo s plynofikáciou obce, ktorá bola dokončená v roku 1997. Začal rozvoj súkromného sektora a v súčasnosti vo Veľkých Chlievanoch pôsobia viacerí súkromní podnikatelia.

--------------------------------

Dňa 01.07.2005 odovzdala Telovýchovná jednota Družstevník (futbalový klub) zastúpená predsedom TJ Pavlom Gunišom celý majetok TJ obci z dôvodu, že už dva roky nefungoval futbalový klub a členovia organizácie nemajú záujem o činnosť organizácie.
V súčasnosti budova kabín, stavba tribúny spojená s garážou a futbalové ihrisko slúži pre potreby Dobrovoľného hasičského zboru Veľké Chlievany.
Školstvo

ZÁKLADNÁ ŠKOLA s MATERSKOU ŠKOLOU DVOREC


Dňa 27. augusta 1965 bola daná do užívania (skolaudovaná) novopostavená 5-triedna základná škola. ZŠ bola postavená v rokoch 1963 – 1965 dodávateľským spôsobom v rámci štátnej výstavby. Rovnakým spôsobom bola vybudovaná a 4. septembra 1965 skolaudovaná aj školská bytovka so 4 malometražnými bytmi, postavená ako súčasť školského areálu pre užívanie tunajšími učiteľmi. Od 1. júla 2000 bol zmenený názov školy zo ZŠ Veľké Chlievany na ZŠ Dvorec, pretože ZŠ aj MŠ prešla na základe zákona o prechode majetku štátu do majetku tej obce, v ktorej katastri sa nachádzala, teda do majetku a správy Obce Dvorec. Súčastnou riaditeľkou ZŠ Dvorec je Mgr. Nadežda Sokolíková a zástupkyňou Viera Kršková.

MATERSKÁ ŠKOLA


Dňa 28.02.1973 bol prevedený výber staveniska pre stavbu materskej školy blízko areálu základnej školy. Materská škola sa stavala formou akcie „Z“. Stavali ju prevažne občania Obce Veľké Chlievany. 20. novembra 1979 bola MŠ otvorená. Kapacita MŠ je 60 detí. Podobne ako ZŠ aj MŠ prešla od 01. júla 2000 do majetku a správy Obce Dvorec.

Kontakt

Obecný úrad

Veľké Chlievany 80
Veľké Chlievany
956 55

Okres: Bánovce nad Bebravou
Kraj: Trenčiansky

Kontakt
Tel: 038 / 760 23 86
Fax: 038 / 760 23 86
Mobilný telefón: 0903 399 049
Email:
obecchlievany@slovanet.sk
velkechlievany@velkechlievany.com
Členovia : 19358
Článkov : 12
Počet zobrazení obsahu : 178920