Jožko Pihík 30. 04. 1890 (Veľké Chlievany) – 21. 06. 1956 (Bratislava) Primáš, hudobný skladateľ a textár, významný interpret a propagátor slovenskej ľudovej piesne. Narodil sa v hudobníckej rodine ako tretí z dvanástich detí otca Štefana a matky Cecílie rod. Jurečkovej. Hudbu študoval súkromne u Františka Vajdu, učiteľa vo Veľkých Chlievanoch a u organistu A. Fleisiga. V rokoch 1900–1905 pôsobil ako pomocný primáš, od roku 1905 ako samostatný primáš a vedúci cigánskej kapely v Bánovciach nad Bebravou. Do roku 1910 hrával po slovenských kúpeľných mestách – Trenčianske Teplice, Piešťany, Sliač. V rokoch 1910–1919 sa s kapelou zúčastnil zahraničných zájazdov do Budapešti, Viedne, Berlína, Drážďan a do Švédska (1930). V roku 1919 sa natrvalo usadil v Bratislave, kde v roku 1927 absolvoval Štátne konzervatórium a účinkoval v mnohých kaviarňach (Astória; Štefánka). V tom istom roku ho šéf SND Oskar Nedbal ocenil zlatou medailou. Prechodne pôsobil v Prahe, kde v roku 1935 získal I. miesto v súťaži ľudových súborov. Od roku 1935 s výnimkou roku 1938, keď pôsobil v Reichenbergu, účinkoval s kapelou v Bratislave, kde úspešne spolupracoval s rozhlasom (Rádiojournál) v priamych prenosoch hudby z bratislavských kaviarní. Vybudoval si bohatý repertoár slovenských ľudových piesní, ktoré neskôr vďaka svojmu hudobnému vzdelaniu a znalosti notového písma neustále obohacoval a rozširoval. Hrával na mnohých slávnostiach a zábavách s prevahou slovenských a českých hostí. Ako kaviarenský hudobník bol jedným z tých, čo sa začali aktívne zapájať do novovznikajúceho hudobného žánru. So svojou kapelou premiérovo uviedol mnohé z prvých slovenských populárnych piesní a sám sa stal jedným z prvých tvorcov tohto žánru. Ako textár i skladateľ napísal niekoľko desiatok piesní, niektoré vyšli tlačou a na gramofónových platniach, zhudobnil tiež mnohé texty slovenských básnikov. Jeho repertoár dopĺňali vlastné úpravy slovenských ľudových piesní, bol výraznou osobnosťou hudobno-zábavného žánru. V roku 1920 bol spoluzakladateľ Spolku ľudových hudobníkov Bratislavy, v roku 1927 spoluzakladateľ a prvý predseda Zväzu hudobníkov Slovenska. Jozef Pihík je autorom viac ako 60-tich piesní, v ktorých spája ľudový motív s tanečnou hudbou, ako napríklad: Serenade (valse, 1923); Carmen (tango, 1936); Dínom dánom (ľudový fox, 1937); Pilo by sa, pilo (úprava, ľudový čardáš, 1937); Já maličká (foxtrot, 1938); Vieročka (tango, 1938); Cigánove husle (1939); Nešikujte vy mne ženu (1954). Niektoré z nich naspieval slávny slovenský operný spevák Dr. Janko Blaho. Po roku 1945 sa zúčastnil so svojou kapelou celoštátnej súťaže v Prahe, kde dirigoval spojené cigánske kapely (cca 200 členov) a známou piesňou Tá naše písnička česká chytil srdcia všetkých prítomných a dosiahol veľký úspech.
(Monografia obce Veľké Chlievany 2016)
PIHÍK, JOZEF
http://www.youtube.com/watch?v=gRrz_-C3wmc
http://www.youtube.com/watch?v=JBl0pXYfd40